História 
Kostolík postavili v areáli opevnenej dediny (dávno zaniknutej) pri významnej ceste spájajúcej stredné Považie a hornú Nitru. Pôvodná stavba mala oproti súčasnej podstatne kratšiu loď (cca 630 cm dlhú). Pri stavbe použili kvádrikové murivo a ako dĺžkovú mieru rímsku stopu (cca 29,57 cm), o čom svedčí základný rozmer celej stavby – vnútorná šírka apsidy 354 cm, čo približne predstavuje 12 rímskych stôp. Násobky tejto miery nájdeme aj v ďalších rozmeroch stavby (hrúbka múrov, výška a šírka okien, atď). Táto miera sa u nás používala často pri veľkomoravských stavbách. Nie je celkom jasné, či v interiéri bola panská empora.
Niekedy v prvej polovici 15. storočia bola loď kostolíka predĺžená smerom na západ do súčasnej veľkosti, ktorú podopreli opornými piliermi na severo- a juhozápadnom nároží. Súčasne bol podľa všetkého zrušený pôvodný vstup na južnej strane lode (našli sa po ňom len náznaky) a vytvorený nový gotický portál v pristavanej stene.
Ďalšou prestavbou prešiel kostolík niekedy pred rokom 1714. Bol zbarokizovaný, loď bola osvetlená novo prerazenými oknami a zrejme súčasne boli pôvodné románske zamurované. V druhej polovici 18. storočia bola románska apsida nahradená barokovou, ktorá rešpektovala jej pôdorys a rozmery.
V roku 1834 bol kostolík prestavaný v klasicistickom duchu. Na západné priečelie bol nasadený vysoký štít s vežičkou, južný vchod zamurovali a jeho neskorogotický portál preniesli a osadili do novoprerazeného vchodu na západnom priečelí.
Koncom 20. rokov minulého storočia bol kostolík v zlom stave a nutne potreboval opravu. Tá sa napokon, neodborným spôsobom, uskutočnila v roku 1932. Naposledy ho opravili v roku 1978 v rámci pamiatkovej obnovy. Pri nej boli odkryté románske okná na južnej strane lode.
Zaujímavosti
– Kostolík stojí na okraji dediny v dominantnej polohe.
– Stavbu zatiaľ nie je možné presnejšie datovať, keď sa na ňom nezachovali datovateľné stavebné prvky a neuskutočnil sa okolo neho ani archeologický výskum. Mohli ho postaviť pravdepodobne niekedy v období od 11. storočia do polovice 12. storočia.
– Zasvätenie kostolíka Narodeniu Panny Márie sa používalo už v rannom stredoveku a mali ho k nám priniesť sv. Konštantín a Metod.
– Apsida kostolíka je rovnako vysoká ako loď, jej vonkajší tvar je polkruhový, ale vo vnútri je poznateľne podkovovitá.
– V lodi je odkrytá freska sv. Michala archanjela.
– Na južnej strane lode sú odkryté pôvodné románske štrbinové okná.
– Kostolík susedí s polohou „Tábor“, ktorá podľa tradície dostala meno po táboriacich husitoch. Ide pritom o spomienku na zaniknutú opevnenú dedinu.
Súčasný stav
Kostolík patrí Rímskokatolíckej cirkvi, pod farnosť vo Veľkých Chlievanoch. Je v pomerne dobrom stave, naposledy však bol opravovaný v roku 1978, čo vidieť najmä na fasáde. Riešia sa len bežné opravy, na väčšie nie sú peniaze.
Bohoslužby
raz do týždňa; v nepárnych mesiacoch každú nedeľu o 9.45 hod., v párnych každú sobotu o 17.00/17.30 hod.
Praktické informácie
Kostolík stojí na vyvýšenine hneď na kraji obce v oplotenom areáli, ktorý je voľne prístupný. Návštevu kostolíka je potrebné dohodnúť vopred. Kontakt na faru: 038/760 20 36.
Literatúra
– Paulusová, S. – Gojdič, I.: Ranostredoveký kostol v Otrhánkach – veľkomoravská tradícia vo výsledkoch výskumu. In: Monumentorum tutela, č. 11. Obzor, Bratislava 1984, str. 78 – 87.
– Paller, Ľ.: Potulky po románskych stavbách na Slovensku. UKF v Nitre, 2003, nepublikovaná práca.
– Pížl, F. a kol. (zost.): Pamiatky Západoslovenského kraja v štátnych zoznamoch. Krajské stredisko štátnej pamiatkovej starostlivosti a štátnej ochrany prírody v Bratislave, Vydavateľstvo Šport, 1963.
http://www.apsida.sk/c/910/otrhanky